Športový areál ESOFIA Prešov a radniční byrokrati

Jozef Ivan na komisii mestského majetku 3.2.2020

Prešovská radnica – vysávač občianskej energie

Občan na odstrel? Na komisii majetku mesta 15.4.2019 poslanec Ľ. Malaga vyzval kolegov, aby zrušenie ťarchy v mojej kúpnej zmluve č. 45/2004 riešili tak, ako už vyriešili viacero podobných prípadov.  Dodal, že demokraciu pre všetkých nevybudujeme, ak právne hodnotenia budú na seba písať orgány mesta, ktoré sú v sporných prípadoch občanovi protistranou. Poslanec E. Chlapeček … Viac

Reakcia (mestských úradníkov) na zverejnený článok v Prešovskom večerníku zo dňa 24.4.2019

Na vložení článku pracujeme. Ďakujeme za trpezlivosť.

Stručná história Športového areálu ESOFIA Prešov

 V rokoch 1994/95 dozrela vo mne myšlienka neuspokojiť sa s daným stavom neexistencie žiadneho športoviska na našom, vtedy  vyše 20 tisícovom Sekčove a zastúpiť v úlohe autora i realizátora športového projektu prešovskú mestskú radnicu, podľa ktorej neboli na športoviská peniaze.

Za 18 mesiacov po začatí výstavby na začiatku r. 1996 už na višňovej ulici stála prvá časť polyfunkčného Športového areálu ESOFIA zameraného predovšetkým na tenis (obr. 1). Rozbehli sme v ňom tréningy troch družstiev, rekreačná hra pre nezamestnaných, rodičov bez práce  a ich deti bola u nás zadarmo, začali sme organizovať klubové, nielen tenisové súťaže, ale aj celoštátne s medzinárodnou účasťou. K existujúcim prekážkam, ku ktorým patril hlavne nevyhovujúci kaskádovitý terén, pribúdali ďalšie. Zásluhou neprajníkov, ktorých má asi každý projekt, nebolo možné zriadiť športové tenisové triedy na vtedy ešte Základnej škole Bernolákova ani postaviť dôstojnú správnu budovu pre lepšie podmienky športovcov a hostí. Areál bol navyše poddolovaný soľnými baňami a zároveň chráneným ložiskovým územím (obr. 2), napravo, na východ od čiarkovanej obrátenej sedmičky.

Mestskí byrokrati akoby natruc začali areál odrezávať od sveta. Na východnej strane, odkiaľ bol na areálové kaskády najlepší prístup s ťažšou technikou, začali povoľovať  individuálnu bytovú výstavbu a namiesto toho, aby cestu k rodinným domom povolili medzi areálom a domami, ako poniektorí deklarovali, pozemky s domami nalepili k areálu najtesnejšie, ako sa len dalo, tak, že ich  oddeľoval  a dodnes oddeľuje iba pletivový plot. Tým prešovský magistrát  rapídne pribrzdil dokončenie a rozvoj  športového areálu ESOFIA.  A to v čase  najvhodnejšom z pohľadu rastu členskej základne, záujmu rekreačných hráčov, etablovaniu sa športoviska na športovom nebi okresu, kraja, i republiky i organizovania celoštátnych turnajov, ako už bolo spomenuté  aj s medzinárodnou účasťou. V r. 2003 vypísali mestskí úradníci s poslancami súťaž o parcelu 14477/14, ktorá ležala nad areálom

 

 

 

So zámerom, že ak budeme úspešní, postavíme na vysúťaženej parcele dôstojnú správnu budovu s dvoma krytými dvorcami, čím kapacita športového areálu vzrastie na 8 dvorcov a zastrešené budú môcť športovci Prešova i okolia využívať celoročne v komfortných podmienkach aj pre squash, stolný tenis, šípky, aerobik, tance, gymnastiku, volejbal, basketbal, nohejbal a pod. Súťaž sme na našu veľkú radosť vyhrali. Rozhodli o tom pracovníci Odboru mestského majetku a Útvaru hlavného architekta mesta Prešov. Po víťazstve sme projekt  ešte viac skvalitnili do podoby na  obr. 6 a začali sa pripravovať na dokončenie celého areálu, lebo na kaskádu 2 a 3 už stačilo iba namontovať oplocujúce pletivo, pre začiatok prikryť antukou a osadiť čiary, voda s kostrou tribún a odrazovou cvičnou stenou už boli priamo na ploche.

 

 

 

Šok nás čakal, keď sme prišli podpísať zmluvu s mestom. Úradníci v nej bez mihnutia oka porušili svoj verejne daný sľub a doplietli dôležité body – 

 

 

 

 

Zmluvu sme odmietli podpísať. Neskôr sme uverili ich ubezpečovaniu, že nami napadnuté a odmietané prvky zmluvy, hlavne ťarcha, predkupné právo, ktoré vo verejnom vyhlásení doslova a do písmena nepripúšťali, sú maličkosťou a nebudú mať nijaký vplyv na realizáciu víťazného projektu ani športoviska ako celku.

Keď sme ale v čase po sezóne 2004 plní optimizmu išli projekt realizovať, radnica, konkrétne jej experti, ktorí súťaž vyhlásili aj vyhodnotili, povedali NIE, územný plán nedovoľuje stavať na predmetnej parcele športovisko.

Čo zmluva prikazovala – halu stavať, územný plán toho istého Kocúrkova – Prešova, halu stavať zakazoval. A tak športuchtiví Prešovčania a východniari vôbec prišli z vôle prešovských radničných byrokratov a „extra“ poslancov o tento športový stánok – obr. 7.

 

Plavcom za 10 hodín – ESOFIA