Základy kremnického tenisu položil Krasokorčuliarsky spolok, ktorý na sklonku roku 1876 zakladajú Karol Schröder, riaditeľ gymnázia a prof. Jozef Hlatký. Spolok je vlastne materským spolkom všetkých športových odvetví v Kremnici. Výbor tohto spolku 15. mája 1893 požiadal mestskú radu o povolenie a podporu na výstavbu tenisového dvorca v Bystrickej doline pri terajšej zotavovni Toliar, čo vedenie mesta aj akceptovalo. Hrávalo sa aj na súkromných ihriskách v okolí šachty Ľudovika, kde túto hru pestovali banskí inžinieri a lekári.
  Zo štatútu korčuliarskeho spolku v r. 1898 sa dozvedáme, že cieľom spolku je rozvíjanie spoločenského života, príjemná zábava a telocvik prostredníctvom rôznych športových odvetví. Preto spolok udržuje klzisko, ktorého priestory v letnom období používa na lawn-tenis.   V 1898 má tenisový oddiel 22 členov. Toto je prvá oficiálna zmienka o existencii tenisového klubu v Kremnici. Podľa ústnych správ starších občanov mesta bol v rokoch 1900 - 1902 bol postavený dvorec pri bývalom klzisku, v roku 1928 bol k nemu postavený ďalší dvorec.
      Z obdobia začiatku tenisu v Kremnici sa zachovali : Kniha hostí na tenisovom ihrisku z r. 1910 - 1915 a Účtovná knižôčka zberačov lôpt na tenisovom ihrisku z r. 1913 - 1915.

    Ďalej treba spomenúť podľa záznamov archivára Matunáka tzv. „Zemiakovú spoločnosť“, ktorá na konci 19. storočia chodila dvakrát týždenne hrávať na strelnicu tenis a potom išla do Bystrickej doliny do hostinca „k Hájnikovi“ na pečené zemiaky a víno. Do tejto spoločnosti mali prístup aj ženy. Ďalšia zmienka o tenise v Kremnici sa nachádza v záznamoch Meštiackeho streleckého spolku, keď v roku 1914 vydržiavali aj tenisový šport, rozširovali ihrisko a platili aj správcu ihriska.
      Pretekársky tenis sa začal v Kremnici v roku 1931 pričinením bratov Mikuláša a Ladislava Gergejovcov a Dohnálka. Neskoršie pribudli Lieskovský, Ivančo. Ďalej to boli Ján Grindl, Ladislav Schmidt, dr. Satzke, Jozef a Valér Klocháňovci. Zo žien treba spomenúť Janovskú, Rencovú, Drábovú. Po vzniku Slovenského štátu začal tenis upadať až na určitý čas zanikol. Posledné mestské preteky boli 15. augusta 1939.
      V roku 1945  Rudolf Kraus vyvinul veľké úsilie na oživenie kremnického tenisu. Vzal si za povinnosť oživiť úspešnú tradíciu kremnického tenisu a nadviazať na úspešnú činnosť hráčov dr. Satzkeho, Hergela, bratov Klocháňovcov, Gindla, Schmidta, Lieskovského, Králika, Janovskej, Helensteinovej a Drábovej.

    V rokoch 1945 - 1960 reprezentovali tenisový oddiel :

      hráčky : Schmausová, Helensteinová, Lagýňová, Poldaufová, Pataky a hráči : Pataky, Ivančo, J. Slašťan, Dr. T. Lamoš, A. Turčan, R, Kraus, T. Hrúza, Moško, MUDr. S. Jánoška, F. Žiarny a ďalší.

      Veľkú prácu v 50. rokoch vykonal Dr. T. Lamoš, ktorý sa ako prvý začal systematicky starať o mládežnícky tenis. Vďaka jeho práci s mládežou, sa stáva tenis v Kremnici veľmi populárny. Organizujú sa pre najmenších pálkarske turnaje, ktoré sa hrajú v každom kúte mesta. Vychoval veľa tenistov, pre ktorých sa stal tenis celoživotnou láskou. Vďake jeho starostlivosti o mládež sa mohol kremnický tenis pochváliť dorasteneckými majstrami Slovenska, ktorými sa stali V. Magula a M. Hrnčiarová.

      V 60. rokoch nastupuje nová generácia tenistov, vlastne tenisových samoukov, pretože po odchode Dr. T. Lamoša sa už tak s mládežou systematicky nepracovalo. No aj táto generácia dosiahla celý rad úspechov. J. Ivanič sa stal majstrom kraja starších žiakov. J. Žufka, I. Tokárova, M. Žiliaková boli poprední hráči mládežníckych kategórií v krajskom rebríčku. Tenis začína hrávať K. Ihring, ktorý sa stal majstrom Slovenska starších žiakov.

    V roku 1966 dorastenecké družstvo vyhralo krajskú súťaž a postúpilo na majstrovstvá ČSR do Brna, kde pre nedostatok financií necestovalo. O rok znovu krajskú súťaž vyhralo a na majstrovstvách ČSR v Ostrave obsadilo v skupine 3. miesto. V družstve hrali J. Žufka, D. Žufka, J. Ivanič, Š. Roško, E. Peterka, K. Ihring, I. Tokárová, M. Žiliaková pod vedením F. Žiarneho.

      Od roku 1972 sa mládeži začína systematicky venovať Jordán Žufka. Jeho prvým odchovancom bol jeho brat Peter, ktorý sa stal ako dorastenec majstrom Slovenska vo štvorhre. Jeho rukami prešlo až do dnes veľa generácii kremnických tenistov, ktorí dosiahli úspechy nie len na slovenských dvorcoch ale aj v zahraničí.

      V rokoch 1974 - 1978 píše kremnický tenis jednu zo svojich najúspešnejších kapitol v súťaži družstiev, keď družstvo dospelých hráva 1. SNL. Družstvo tvorili I. Žiliak, J. Žufka, P. Žufka, D. Žufka, F. Žiarny, M. Žabka, Š. Roško, I. Rošková, M. Žiliaková a H. Žiarna.

      V rokoch 1987 - 1988 bola vykonaná rekonštrukcia tenisového areálu, na ktorej má najväčšiu zásluhu Ing. Ľubor Kraus, vtedajší predseda tenisového oddielu, ktorý s ostatnými nadšencami tenisového športu v rámci vtedajšej akcie „Z“ odpracovali veľký počet brigádnických hodín. Vďaka ich práci a práci ich pokračovateľov dnes môžeme povedať, že máme jeden z najkrajších tenisových areálov na Slovensku.

    Spomedzi odchovancov kremnického tenisu treba spomenúť Mateja Liptáka, ktorý sa presadil ako tenisový tréner K. Becka, D. Hantuchovej, J. Gajdošovej, P. Kvitovej a ktorý viedol slovenský Fed Capový tím ako nehrajúci kapitán.

      Ďalším hráčom je Michal Marko, ktorý získal v dejinách nášho klubu najviac titulov majstra Slovenska v kategórii mladších a starších žiakov vo dvojhre, štvorhre a v súťaži družstiev. Na majstrovstvách Európy družstiev do 12 rokov získal bronzovú meradilu. Ako 15 ročný nastúpil v zápasoch 1. ligy mužov za TK Dixon Tenisia B. Bystrica a v roku 2012 získal prvé body do svetového rebríčka ITF juniorov.

      Popri hráčoch treba aj spomenúť predsedov klubu, ktorí ho viedli : R. Kraus, A. Turčan, J. Slašťan, F. Žiarny, Ing. Ľ. Kraus, Ing. Š. Roško a v súčasnosti Ing. V. Kostík.

      Nemalú zásluhu mali a majú správcovia dvorcov, ktorými boli v minulosti Kniep, Kristián, Kollár, P. Žufka, J. Slašťan, M. Žiarny, S. Kapusta, L. Majliš, D. Kučera a mnohí ďalší.