Ing. Peter Hájik - Peha

V mysli sa mi vybavujú obrázky z ranného detstva. Behám v trenírkach po hornoorešianskom potoku a chytám do päťlitrového poháre čereble. Je to už tak dávno, že tento obraz vidím čiernobielo. BEZSTAROSTNOSŤ.

Ďalšia rybárska spomienka vo filmovej podobe je, ako osemročný bežím cez sídlisko a v ruke zovieram igelitové vrecko so pstruhmi, ktoré nám strýko poslal k Štedrej večeri. Plný strachu sa pristavujem pri každej kaluži a z rozpúšťajúceho sa snehu naberám vodu do igelitky už dávno zdochnutým pstruhom. NAIVITA.
Pamäť preskakuje nerybárske pubertálne obdobie plné študentských lások a zastavuje sa až pri prvej rybačke novoprijatého člena rybárskeho zväzu. Fero spí v embéčke a ja na teleskopickej Sone zdolávam moju prvú oficiálnu rybu. Nemá mi kto pomôcť. Pri brehu sa ryba vypína a kúsok odo mňa z plytkej vody svietia na mňa oči môjho prvého zubáča. Obrovská šulcová baterka putuje z ruky do úst a ja vchádzam obutý do vody. Z roztiahnutými rukami obkolesujem zubáča. Ryba vyráža dopredu a zastavuje sa v pobrežných trávach. Štvornožky ju prenasledujem a sliny spod baterky mi stekajú po brade. Kolenami, rukami aj hruďou držím metajúcu sa rybu, aby som sa s ňou mohol pochváliť čerstvo zobudenému Ferovi. Skonštatoval, že som ju zadusil v mojich škótskych sukniach. LAKOMOSŤ.
Pamäť idúca po časovej osi sa na chvíľu zastavuje v období doznievajúceho socializmu.Početná skupina dedinčanov a aj ja ako supy vyčkávame na ukončenie výlovu štátneho rybníka. Dozorujúci príslušník VB (polícia za socializmu) kývol hlavou- „Môžete!“. Na povel vchádzame do vývaru pod priehradou a berieme všetko, čo tam zostalo živé. Do tla. Škodovky a žiguláky odvážajú domov plné kufre rýb. Doma z nich vyšla polovica navnivoč. CHAMTIVOSŤ.
Softvér mojej mysle nachádza na ploche priečinok s príbehom dvoch kamarátov na rybačke v Mongolsku. Každým dňom sme chodievali za tajmenmi ďalej a ďalej od tábora, až sme sa raz zatúlali tak ďaleko, že na spiatočnej ceste stepou mi po dvadsiatich kilometroch chôdze Juraj hovorí- „Už neurobím ani krok! V gumených broďákoch mám zaperené a do krvi zodraté ritne“. Bol som ochotný urobiť čokoľvek, aby som mu pomohol, ale pri jeho prosbe, aby som mu požičal Labello na pery som zostal v pomykove. Zachránil som ho a my sme sa dostali k rieke, ktorú sme museli prebrodiť. Ráno v bezvetrí to nebol problém, ale teraz, keď sa stmievalo a fúkal vietor sa to zdalo nemožné. Stojím po prsia vo vode a bojím sa urobiť ďalší krok. Zúfalo pozerám na Jura, ktorý stojí za mnou a je v tej istej situácii. „Neboj, ideš dobre!“ Povzbudil ma a prešli sme. PRIATEĽSTVO.
Svet je plný zákonov, predpisov a nariadení. Vznikajú nové kritériá, podľa ktorých rybári sami seba zaraďujú do skupín chyť a pusť, alebo chyť a zožer. Tak ako môj život i u každého z nás sa skladá z bezstarostnosti, naivity, lakomosti, chamtivosti ale aj priateľstva. Nie som vyvolený, aby som súdil čo je správne, ale pokiaľ naše skutky nevychádzajú priamo z nášho presvedčenia sú všetky paragrafy a nariadenia zbytočné. Som optimista a verím, že príklady vychovávajú a preto pozor, každý z nás je vzorom.

Prajem všetkým rybárom veľa pohody a úspechov pri vode aj v osobnom živote.