Fyzioterapia a fitness tréneri Prešov

Chybné držanie tela ako civilizačne ochorenie

Tretie tisícročie prináša so sebou aktuálne otázky, ktoré sa týkajú toho, čo je pre nás najdôležitejšie – nášho zdravia. Vyrastajúca generácia konzumentov novodobých technických vymožeností na jednej strane predstavuje ľudí zdatných po stránke vedomostnej, avšak čoraz menej zdatných po stránke fyzickej a psychickej.

Telesný pohyb je základnou biologickou potrebou človeka a podmienkou jeho zdravého vývoja. Spoločenská transformácia priniesla so sebou okrem mnohých pozitívnych zmien aj nepriaznivé dôsledky. Zvýšené nároky na pracovný výkon, dlhodobý stres, riziká a obavy z nedostatku času zasahujú aj do životného štýlu človeka. Deficit pohybovej aktivity,  trávenie voľného času sedavým spôsobom a fyzicky nenáročnými aktivitami, ale aj dlhodobé jednostranné zaťažovanie pohybového aparátu, to všetko predstavuje riziko pre fyzické a psychické zdravie a prispieva k rozvoju civilizačných ochorení.

Za civilizačné ochorenia sa pokladajú také ochorenia, ktoré sa v ľudskej populácii výrazne rozšírili. Spoločným znakom je ich častý výskyt a vyvolajúci faktor: pohyb, strava, dedičný faktor, životný štýl, životospráva. Ukazovatele z telesnej oblasti (obezita, držanie tela, zdravotné oslabenie, stav svalov…) charakterizujú úroveň všestranností a harmonického rozvoja človeka. Negatívne zmeny v telesnej oblastí ovplyvňujú funkčný stav pohybového aparátu, ktorý sa prejavuje na kvalite držania tela. Chybné držanie tela je v súčasnosti také časté, že sa pokladá za civilizačné ochorenie, ktoré sa začína už v detskom veku. Prejavuje sa zhoršenou adaptabilitou na fyzickú a psychickú záťaž a následne vedie k vzniku vertebrogénnych ochorení (Kolenčíková, 2000).

Výskumy orientované na príčiny vysokého nárastu ochorení pohybového systému poukazujú na hypokinézu ako dominantnú. Prejavujú sa u mládeže v nepriaznivých proporciách – deficitom pestrých pohybových podnetov, dynamickej záťaže a nadmerného statického preťaženia. Alarmujúce je to, že výsledky výskumov čoraz viac autorov , poukazujú na zvyšujúci sa výskyt chybného držania tela u detí už v predškolskom veku .

Na prevenciu treba myslieť, podľa mňa, už u detí v ranom veku, keď sa ešte len formuje pozitívny vzťah detí k pohybovým aktivitám. V raných štádiách ontogenézy má dominantné postavenie najmä rodina. Spôsob života rodiny, rodičovské vzory, pohybová stimulácia detí, zámerne vytvárané podmienky pre pohybovú aktivitu a vlastná pohybová aktivita rodičov – sú rámcom, ktorý formuje vzťah detí k pohybovým aktivitám. Zastávame názor potreby radikálnejšieho presadzovania nárokov aj zo strany učiteľov (zabezpečiť vhodné ergonomické podmienky na učenie, dostatok hodín telesnej výchovy, bohatý výber pohybových krúžkov..), a zdrojov štátnej a komunálnej sféry (budovanie zelených plôch, ihrísk, cyklistických chodníkov, mestských bazénov).

Jedine včasnou diagnostikou a celospoločenským úsilím,  dostatočnou pohybovou stimuláciou, vytváraním podmienok pre pestré pohybové podnety a fyziologický účinný rozsah pohybovej aktivity v dennom režime, môžeme očakávať zvrátenie negatívnych trendov.

ČO PONÚKAME